Zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov

Zákona o sociálnych službách sa vzťahuje na prevádzkovateľov zariadení starostlivosti o deti, resp. služby starostlivosti o deti, ktorí

• túto činnosť vykonávajú ako sústavnú činnosť (nie jednorazovú) a ktorá:

• • je formalizovanou činnosťou (nejde o starostlivosť o dieťa na základe rodinnoprávneho vzťahu, susedskej výpomoci, resp. neformalizovaných priateľských vzťahov),
  • sa vykonáva za odplatu (je ňou úhrada od rodičov, resp. iných osôb, spolufinancovanie z verejných prostriedkov),
  • sa vykonáva v rozsahu poskytovania bežných úkonov starostlivosti o dieťa, jeho stravovania a výchovy,
  • sa poskytuje rodičovi dieťaťa v čase prípravy rodiča na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole, prípravy na trh práce, výkonu zárobkovej činnosti alebo vykonávania aktivít spojených s jeho vstupom alebo návratom na trh práce a
  • nie je poskytovaním starostlivosti o dieťa v predškolskom zariadení - materskej škole.

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra sociálnych služieb vedeného príslušným vyšším územným celkom.

V rámci konania o zápis do tohto registra sa:

• skúmajú a preukazujú priestorové, personálne, materiálne, finančné a hygienické podmienky na poskytovanie konkrétneho druhu sociálnej služby,
• skúma, či služba, ktorá sa má poskytovať, je sociálnou službou podľa tohto zákona,
• skúma, či sú splnené podmienky regulácie počtu detí a debarierizácie prevádzkovaného objektu.
• V jednom objekte je možné zo strany toho istého poskytovateľa v zásade poskytovať viaceré formy starostlivosti o deti viacerých vekových kategórií pre odlišné cieľové skupiny rodičov týchto detí za zákonom stanovených podmienok. 

Právna úprava zákona o sociálnych službách sa nevzťahuje na:

• materské centrá, ktoré fungujú na báze svojpomoci a neposkytuje sa v nich služba na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života za odplatu,
• detské kútiky (napr. v obchodných centrách),
• poskytovanie starostlivosti o dieťa na báze susedských či priateľských vzťahov, či jednorazové poskytovanie starostlivosti o dieťa za odplatu, napr. keď idú rodičia do kina a majú deti mladšie ako tri roky veku.
• Za zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa nemožno považovať zariadenie, ktorého podstata činnosti je zameraná na iné vekové skupiny detí - staršie deti ako tri roky. Za zariadenie starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa nemožno teda považovať také zariadenie, v ktorom prevažná väčšina detí (viac ako 75 %) nezodpovedá cieľovej skupine detí pre tento druh sociálnej služby podľa zákona o sociálnych službách, ale zodpovedá cieľovej skupine na poskytovanie predškolského vzdelávania podľa iných právnych predpisov.

Zákon o sociálnych službách nie je bariérou podnikania v oblastiach súvisiacich so zabezpečením starostlivosti o deti alebo voľnočasových aktivít pre deti, ktoré nie je možné považovať za sociálnu službu. Ide napr. o poskytovanie jazykových kurzov, športových aktivít a iných aktivít, ak sa tieto činnosti poskytujú aj deťom do troch rokov veku.

Ak poskytovateľ poskytuje starostlivosť deťom iných vekových kategórií a teda neposkytuje službu na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, právna úprava sociálnych služieb sa na tieto vykonávané činnosti nevzťahuje. Prevádzkovanie materskej školy, ktorá je zaradená do siete škôl a  školských zariadení, nie je zákonom o sociálnych službách dotknuté.

V zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov, ktoré poskytujú službu na zosúladenie rodinného a pracovného života, sa poskytuje starostlivosť pre deti do troch rokov veku, resp. do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa, najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dieťa dovŕši tri roky.

Poskytovateľ je povinný prevádzkovať sociálnu službu v  zariadení starostlivosti o deti do troch rokov najmenej v rozsahu ôsmich hodín počas pracovného dňa. Menší časový rozsah možno dohodnúť na základe individuálnych potrieb a požiadaviek rodiča v zmluve o poskytovaní sociálnej služby s konkrétnym poskytovateľom (§ 13 ods. 2 zákona o sociálnych službách).

Kapacita počtu detí na dennú miestnosť

Zriaďovateľ je povinný poskytovať starostlivosť v jednej dennej miestnosti (herňa a spálňa spolu) alebo v herni a spálni, ak je spálňa stavebne oddelená, najviac 12-tim deťom. Tento počet je možné zvýšiť o tri deti na celkový počet detí v miestnosti 15, ak v skupine detí nie je dieťa mladšie ako jeden rok (32b ods.3 zákona o sociálnych službách).

Odborní zamestnanci

V prílohe č. 1 je ustanovený maximálny počet detí v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. 

Právna úprava ukladá povinnosť dodržať počet 5 detí na jedného zamestnanca.

Z celkového počtu zamestnancov musí byť 75 % odborných zamestnancov. Zvyšných 25 % môžu tvoriť obslužní zamestnanci, napr. upratovačka, kuchárka.

Ak sa v zariadení poskytuje starostlivosť dieťaťu do jedného roka, musí jeden opatrovateľ detí spĺňať podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sestry, pôrodnej asistentky alebo zdravotníckeho asistenta. 

Kvalifikačné predpoklady pre opatrovateľa detí v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. 

Opatrovateľom detí  môže byť fyzická osoba, ktorá má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania, ktorého odborné zameranie obsahuje v súlade s obsahom vzdelávania a profilom absolventa teoretické poznatky a praktické zručnosti z oblasti starostlivosti o dieťa v rozsahu podľa tohto zákona. Ide napríklad o študijné odbory vychovávateľsko - opatrovateľská činnosť, učiteľstvo pre  materské školy a  vychovávateľstvo alebo študijný odbor zdravotnícky asistent ustanovené vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 64/2015 Z. z. o sústave odborov vzdelávania a o vecnej príslušnosti k odborom vzdelávania.

Opatrovateľom detí môže byť však aj fyzická osoba, ktorá má ukončený stupeň vzdelania, ktorým je úplné stredné všeobecné stredoškolské vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, ktoré nemá odborné zameranie na oblasť starostlivosti o dieťa, napr. gymnázium a absolvovala ďalšie vzdelávanie v podobe najmenej 220 hodinového akreditovaného kurzu opatrovania detí do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa za účelom splnenia kvalifikačných predpokladov, pri rešpektovaní osobitných požiadaviek na odbornú starostlivosť o deti týchto vekových kategórii.

Ak má zariadenie záujem prijať do pracovnoprávneho vzťahu osobu, ktorá má ukončené úplné stredné vzdelanie, teda maturitu, môže tak urobiť za predpokladu, že táto osoba začne do šiestich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu navštevovať akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín a absolvuje tento akreditovaný kurz do dvanástich mesiacov od vzniku pracovnoprávneho vzťahu.

Vzdelanie štatutára

Právna úprava ustanovuje, že štatutárny zástupca zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku musí mať VŠ vzdelanie druhého stupňa, keďže ide o poskytovanie sociálnej služby v  kolektívnom zariadení s nevyhnutnosťou zabezpečenia náležitých prevádzkových podmienok, a to vrátane personálneho, materiálno-technického a finančného zabezpečenia so súvisiacou zodpovednosťou za bezpečnosť, ochranu a náležitú starostlivosť o dieťa pri bezvýhradnom dodržiavaní práv dieťaťa.

Výročná správa o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby

Neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba, a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu podľa § 67a zákona o sociálnych službách. 

Ukladanie výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok pre fyzické osoby sa nevyžaduje vzhľadom na to, že žiadna fyzická osoba nie je povinná ukladať svoju účtovnú závierku a výročnú správu do verejnej časti registra účtovných zvierok. U fyzických osôb vznikne povinnosť predložiť vyššiemu územnému celku údaje podľa §67a ods. 7.

Debarierizácia

Novovzniknuté zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa musia spĺňať podmienku debarierizácie už pri registrácií.

Verejní poskytovatelia služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života sú:

• obec,
• právnická osoba zriadená alebo založená obcou,
• právnická osoba zriadená alebo založená vyšším územným celkom.

Verejní poskytovatelia poskytujú túto službu v rámci výkonu verejnej správy a svojej zákonom o sociálnych službách ustanovenej pôsobnosti pri poskytovaní sociálnych služieb a na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb.

Nakoľko je služba na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života spolufinancovaná z rozpočtu obce, zabezpečujú jej poskytovanie rodičom detí, pre ktoré je zákonom o sociálnych službách určená a za podmienok ustanovených týmto zákonom, ktorý tvorí právny základ vynakladania verejných prostriedkov na tieto služby. Zároveň zabezpečujú jej dostupnosť. 

Neverejný poskytovateľ služby na podporu zosúlaďovania rodinného a pracovného života je každá iná osoba (fyzická osoba alebo právnická osoba), ktorá je subjektom súkromnoprávneho charakteru a ktorá na základe slobodného rozhodnutia prejaví záujem poskytovať túto službu a zápisom do registra poskytovateľov sociálnych služieb jej vznikne oprávnenie túto službu poskytovať.

Pod touto inou osobou sa rozumie akákoľvek iná právnická alebo fyzická osoba, a to bez ohľadu na jej právnu formu (napr. občianske združenie, nezisková organizácia, registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť, fyzická osoba – podnikateľ zapísaná v Obchodnom registri, fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského zákona, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť).

Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť pri splnení podmienok ustanovených v § 3 ods. 5 zákona o sociálnych službách aj „nie tuzemská“ právnická alebo fyzická osoba (napr. zahraničná osoba, právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorej organizačná zložka má sídlo na území Slovenskej republiky).

Z vybraných ustanovení zákona o sociálnych službách (napr. § 8 ods. 9 druhá veta, § 72 ods. 4, § 73 ods. 13, § 75 ) vyplýva, že tento zákon predpokladá poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi nielen na neziskovom základe, ale aj za účelom dosiahnuť zisk, teda na ziskovom základe (t. j. ako podnikateľskú činnosť).