Návrh slovenského „kurzarbeitu“ posiela ministerstvo na pripomienkovanie

Aktuálna situácia spôsobená pandémiou Covid-19 dokazuje, že zavedenie systémovej podpory udržania pracovných miest v prípade ekonomických ťažkostí má svoje opodstatnenie. Ministerstvo preto urýchlene pristúpilo k ukotveniu takejto pomoci pre zamestnávateľov a SZČO do slovenskej legislatívy.

„Projekt „Prvej pomoci“ je veľmi úspešný v tom, že doteraz pomohol ochrániť viac ako pol milióna pracovných miest na Slovensku. Preto chceme preplácať zamestnávateľom náklady na zamestnancov počas krízového obdobia aj v budúcnosti a na to bude slúžiť fond udržania zamestnanosti, skrátene „kurzarbeit“. Slovensko sa tak zaradí medzi 17 krajín EÚ využívajúcich tento moderný nástroj pomoci, čo zvýši našu konkurencieschopnosť na trhu,“ hovorí minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Nový zákon o podpore v čase skrátenej práce zavedie do systému pomoci stály nástroj na podporu zamestnávateľov a SZČO v prípade dočasného prerušenia činnosti z dôvodu, ktorému nemohli predísť a negatívne ovplyvňuje ich podnikanie. Ide najmä o mimoriadnu situáciu, výnimočný stav alebo núdzový stav, alebo okolnosti vyššej moci. Podporu nebude možné žiadať napr. pri výpadkoch spôsobených sezónnosťou podnikania, reštrukturalizácii, plánovanej odstávke či rekonštrukcii.

Podmienky nároku na finančnú pomoc
Pre splnenie podmienok na podporu bude potrebné, aby došlo u zamestnávateľa k takému obmedzeniu činnosti, keď nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu min. 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. U SZČO musí ísť o pokles tržieb najmenej o 40 % za kalendárny mesiac v porovnaní s rovnakým kalendárnym mesiacom v predchádzajúcom kalendárnom roku. V takýchto prípadoch budú mať nárok na pomoc za čas skrátenej práce od začatia obmedzenia činnosti až do jej skončenia.

„Návrh sme pripravili tak, aby bola pomoc štátu v čase krízy rýchla, adresná a nárokovateľná. Zamestnávatelia a SZČO, ktorí si poctivo platia odvody, budú podávať žiadosti o podporu elektronicky a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú musieť rozhodnúť o dávke a vyplatiť ju do 10 dní,“ približuje postup žiadania o pomoc štátny tajomník ministerstva Boris Ažaltovič. Dodáva, že ak úrad žiadosť zamietne alebo rozhodne o nižšej podpore, žiadateľ sa bude môcť v štandardom správnom konaní odvolať.

Výška finančnej pomoci
Finančná pomoc pre zamestnávateľov bude pozostávať z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca.

„To znamená, že na tejto pomoci bude 60 % participovať štát, 20 % zamestnávateľ a rovnako 20 % aj zamestnanec. Výsledkom bude, že zamestnanec dostane 80 % svojej čistej mzdy. Samostatne zárobkovo činné osoby budú mať nárok na príspevok vo výške 60 % svojho vymeriavacieho základu, “ približuje minister Krajniak.

Podporu budú úrady práce vyplácať mesačne, najviac však v úhrne šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Povinnosťou zamestnávateľa bude následne zachovať podporené pracovné miesto najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory. SZČO bude mať povinnosť vykonávať svoju činnosť taktiež nepretržite najmenej dva mesiace po vyplatení posledného príspevku.

Finančná podpora sa bude vyplácať z novozriadeného fondu zamestnanosti, ktorý bude viesť Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ bude do neho odvádzať 0,5 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, ale aj z náhrady mzdy, ktorú poskytne zamestnancom v období tzv. „kurzarbeitu“. O uvedených 0,5 % sa zníži aktuálna sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti, čo znamená, že odvody sa nezvýšia tým, ktorí poistné v nezamestnanosti platia. Tým, ktorí nie sú poistení v nezamestnanosti, ako napr. SZČO, odvody stúpnu o 0,5 % z vymeriavacieho základu do fondu zamestnanosti.

Zavedenie skrátenej pracovnej doby „kurzarbeit“ bolo hlavnou témou riadiaceho výboru, ktorý prvýkrát zasadol na pôde Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny už v júli 2020. Stretli sa na ňom odborníci z viacerých oblastí a hájili záujmy rôznych skupín, ako sú zamestnávatelia, odborári, či dôchodcovia. Rezort práce sa so zástupcami riadiaceho výboru pravidelne stretával a konzultoval návrhy a riešenia kľúčových otázok tzv. „kurzarbeitu“.

Návrh zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde sa k nemu môže vyjadriť tak odborná ako aj laická verejnosť a to do 25. januára 2021. Následne ministerstvo pripomienky vyhodnotí a pripraví finálnu podobu návrhu zákona.